I found only one way 7
Snažila som sa zistiť kde som. Celá izba bola zariadená v štýle, ktorý sa hodil tak do minulého storočia. Na stenách bol namaľovaný jednotný vzor.
V rohu stál drevený stôl a okolo neho stoličky. Oproti mne bola veľká presklená skriňa. Uprostred steny stál krb a na druhej strane veľká knižnica plná kníh.
V izbe bolo veľa nábytku, ale ani ten mi neprezradil nič o tom, kde môžem byť..Všade naokolo boli svietniky so zapálenými sviečkami.
Na chvíľu som zapochybovala, či som sa náhodou nevrátila v čase.. Nevedela som čo mám robiť. Prechádzala som sa po izbe a zúfalo sa snažila nájsť nejaký východ. Našla som len jedny dvere, ktoré boli zamknuté a ja som nemala šancu ich otvoriť.
Mykala som kľučkou ako som len vládala a dúfala že sa nejakou šťastnou náhodou otvoria. Samozrejme niečo ako telefón by som hľadala márne.
Skúsila som pohľadať nejaké náradie v nádeji, že by som sa mohla dostať von aspoň takýmto spôsobom. Začala som otvárať šuplíky a skrine.
Boli plné všelijakých vecí od sviečok, obrusov, tanierov, ale nič čo by som potrebovala. V najväčšej skrini bolo oblečenie. To jediné ma uistilo, že som stále v prítomnosti. Nevyzeralo vôbec dobovo. Minúty plynuli neuveriteľne pomaly.
Len som sedela na posteli a klepkala si nohou od nervozity. Mala som na sebe oblečenie v ktorom som včera zaspala. Myšlienky sa m neustále vracali k včerajšiemu večeru.
Nemohla som uveriť koľko sa toho môže naraz zosypať.
Teraz by som bola najradšej na úplne inom mieste, s niekým úplne iným. Najhoršie bolo, že ma vôbec nedesila predstava kde som.
Nemôžem povedať, že by mi to bolo jedno, ale môj najväčší problém bol v tejto chvíli niečo úplne iné. Damon... Niekedy nerozumiem ani sama.
Veci, ktoré robím..Vždy som si nimi bola istá, ale odkedy sa zmietam v tomto šialenom zmätku, nie som si istá už vôbec ničím..Čo ten včerajšok mal znamenať. Ako ma v takej dokonalej chvíli po ktorej som tak dlho túžila mohlo napadnúť niečo, čo to všetko pokazí..Hoci som si bola stále istá tým, že to so Stefanom musím vyriešiť a dovtedy bude lepšie držať sa od Damona čo najďalej..nie pre moje dobro ale pre jeho..Neviem čo robím keď som s ním. Nepoznávam samú seba, ale tie pocity sú také krásne..
Ľahla som si na posteľ a dívala sa do stropu. Tak veľmi mi záleží na Stefanovi ! Znamená pre mňa neskutočne veľa. Nechcem aby to takto skončilo.
Nechcem vôbec aby to skončilo ! Chcem byť s nimi obomi..ale len s jedným môžem byť naozaj..Teraz nemôžem byť sebecká. Strhla som na vŕzganie dverí. Automaticky som sa posadila a odtiahla sa na kraj postele.
Do miestnosti vstupovala nejaká postava. Nevidela som ju, lebo stála v tmavom tieni. Keď sa približovala uvidela som malú červenovlásku. V ruke niesla podnos.
„ Tu máš najedz sa.“ Položila ho na stôl a začala z neho vykladať niekoľko porcií. Otočila sa ku mne.
„ Vyber si na čo máš chuť.“ Dívala som sa na ňu a snažila sa na nej nájsť niečo, čo by mi povedalo či som ju už niekedy predtým videla.
„ Kto si? A prečo som tu?“ Pritlačila som si vankúš na hruď v obrannom geste. „ Na všetko dostaneš odpoveď.“ Otočila hlavu a naklonila ju na bok.
„ Ja to chcem vedieť teraz.“ Nedala som sa len tak ľahko odbiť. Povzdychla si, pokrčila a obočie a povedala.
„ Hannah. Tak sa volám. Ale na ostatné si budeš musieť počkať.“ Mala som toľko otázok. „Poznáme sa?“ Zvraštila som čelo a zase prehľadávala svoju myseľ v domnení že spoznám jej tvár.
„ Nič viac ti teraz nemôžem povedať.“ Odvetila, ale ani sa na mňa nepozrela.
„ Nemôžeš? Takže ti to niekto zakázal? Čiže pre niekoho pracuješ.“ Dedukovala som jej slová. Nemohla som si byť istá či je, alebo nie je upír a tak som nechcela riskovať.
„ Už žiadne otázky!“ zakričala a mne telom prebehol strach. Táto drobná osoba vôbec nevyzerala strašidelne, ale teraz som sa naozaj zľakla. Pokývala som hlavou.
„ Neboj sa. Len buď trpezlivá. Nikto ti neublíži pokiaľ budeš rozumná.“ Čo to všetko ale malo znamenať? Načo by ma niekto uniesol..Čo ak im vôbec nejde o mňa? Čo ak ma len chcú použiť aby sa dostali k niekomu inému? Ale kto by niečo také urobil. Hlava mi pracovala na plné obrátky. „ Teraz ťa nechám. Keby si nudila v tej skrini je televízor. Stačí ju otvoriť a nájdeš tam aj ovládač.“ Ukázala rukou na kus nábytku stojací neďaleko nej.
„ Nie je to nič moc, ale bude ti to musieť stačiť.“ Zobrala si podnos a odišla. Počula som ako za sebou niekoľko krát zamyká dvere. Vstala som z postele a pomaly prešla k stolíku.
Nabrala som si trochu jedla a potom otvorila skriňu, na ktorú pred chvíľou ukazovala. Sadla som si a začala prepínať kanály. Nie som práve veľkým fanúšikom pozeranie niečoho takéhoto, ale nemala som tu veľa možností.
Keď som sa najedla zistila som, že ma pozeranie nielenže nebaví, dokonca ma to otravuje. Vrátila som tanier odkiaľ som ho vzala a vypla televízor. Chvíľu som sa motala, ale nečinnosť mi začala poriadne liezť na nervy. Obzerala som sa po miestnosti a rozmýšľala, čo by sa tu tak dalo robiť. Zrak mi zastal na knižnici.
Pristúpila som bližšie a vytiahla jednu knihu. Bolo na nej vidno, že je to starý zväzok. Lenže jazyku som vôbec nerozumela. Prelistovala som ju a vrátila na miesto. Väčšina kníh ma ničím nezaujala. Vytiahla som ešte jednu knihu, predtým ako to vzdám.
Uchopila som ju nemotorne a kniha spadla na zem.
Načiahla som sa po ňu a chystala sa ju zodvihnúť. Keď som však knihu zodvihla vypadol z nej nejaký papier. Otočila som ho a onemela som od úžasu. Bola to fotka z ktorej sa na mňa dívali Damon so Stefanom. Objímali sa a usmievali.
Bola to očividne fotka z ich ľudských čias. Našla som na nej rok.. 1864..ale čo tu robí? Držala som ju v ruke a obracala zo strany na stranu .Hľadala som na nej niečo čo by mi to všetko vysvetlilo. Vyrušil ma zvuk zámky a potom otváranie dverí. Do izby niekto vstúpil. Nebola to Hannah.
„ Vidím, že si niečo objavila.“ S úsmevom na perách sa mi prihovárala Katherine
Komentáře
Přehled komentářů
Krásna časť so super prekvapkom na konci :)
Btw...boli už v roku 1864 foťáky? :D
wow
(Kikushqa, 1. 7. 2011 17:42)zase raz si ma očarila užasna kapitola tešim sa na dalšiu a som zvedava čo s nou mieni Kath spravit :)
.
(visa2, 1. 7. 2011 12:06)Tak toto som rozhodne nečakala...Katherine?? som zvedavá na jej "nevinné" úmysly ;-)
(Emma, 1. 7. 2011 12:02)
Katherine? Oh ,môj bože! ;D
Dobre , priznám sa , Katherine som nečakala...skôr som dúfala , že to bude jeden z bratov. Ale ty si ma , ako vždy prekvapila, bravo. ;)
Nevedela som sa dočkať , kedy pribudne ďalšia časť,každý deň som sem chodila , či si ju už náhodou nenapísala. ;D Ty vieš človeka prekvapiť.
Dúfam , že ďalšia kapitola bude čím skôr. ;)
Mmch , užívaj si prázdniny. ;]
E.
:)
(Angie, 1. 7. 2011 19:07)