I found only one way 5
Stlačila som kľučku na vchodových dverách a pomaly ich otvorila. Kráčala som ako bez duše. Akoby mi ju niekto ukradol. Možno že aj...
Vyšla som po schodoch a vošla do svojej izby. Čo som to urobila? Bolo jediné čo sa mi preháňalo hlavou. Sadla som si na posteľ a dívala sa do steny.
Bol to príliš dlhý večer na to, aby som sa teraz len prezliekla a ľahla si do postele. Cítila som ako sa mi do očí tlačia slzy. Celkom presne som nevedela, alebo radšej sa bála identifikovať ich príčinu. Pár krát som zažmurkala aby som ich potlačila.
Veľmi to nepomáhalo, lebo som sama cítila , že je to jediný spôsob ako zo seba tú bolesť dostať. S veľkým premáhaním som vstala a prešla ak nočnému stolíku. Načiahla som sa po telefón a začala vyťukávať čísla. Až zúfala som potrebovala niekoho poč
uť. Počkať, čo vlastne Bonnie poviem..keď v tom nemám ani sama jasno. Z ťažkým povzdychom som telefón vrátila na miesto.
„ Nevieš, čo máš povedať svojej najlepšej kamoške? Čo sa to s tebou deje?“ uvažovala som nahlas. Prešla som k šatníku a vybrala si niečo na spanie. Vytiahla som prvé rozťahané tričko, ktoré mi prišlo pod roku. V tom som spávala najradšej.
Zamierila som do kúpeľne a zamkla. Bola som príliš unavená na sprchu, ale zároveň som vedela, že tak ľahko nezaspím. Pustila som studenú vodu a zadívala sa na seba v zrkadle. Prešla som si rukou po mieste na krku, kde ma pred pár hodinami bozkával Damon. Opäť som pocítila horúčavu, ktorá vo mne pulzovala aj predtým.
„ Tú ľadovú sprchu naozaj potrebuješ“ povedala som si pre seba, keď som sa spamätala. Keď som vyšla umytá z kúpeľne zamierila som do postele. Vo voňavých perinách by sa mi inokedy zaspávalo až príliš ľahko. Schúlila som sa do klbka a zahľadela sa von otvoreným oknom . Ani neviem v čo som dúfala. Bolo až také čudné že som chcela nočnú neohlásenú návštevu priamo do mojej izby ? Pretrela som si unavené oči a zazívala.
„ Čudné je čo sa s tebou deje v posledných hodinách“ pomáhalo mi, že keď nie Bonnie, môžem sa aspoň vyrozprávať sama sebe. Strhla som sa na klopanie na dvere.
Žeby návšteva neprišla cez okno? Zaplavila ma vlna nádeje.
„ Ďalej“ zakričala som a dvere sa pomaly otvorili. Spoza nich nakukla Jennina hlava.
„ Ahoj, viem, že je už neskoro, ale chcela som ti len popriať dobrú noc. Vybehla si do izby tak rýchlo, že som to nestihla ešte dolu.“ Potešilo ma, že je Jenna taká starostlivá aj keď nebola najvhodnejšia doba..
„ Ďakujem, aj tebe dobrú noc.“ Snažila som sa predstierať úsmev. Jenna prižmúrila oči a vstúpila do izby. Zatvorila dvere, ruky si vložila vbok a spýtala sa:
„Stalo sa niečo?“ prešla až k mojej posteli a sadla si na kraj.
„ Nie nič, prečo sa pýtaš?“ Pokračovala som predstierajúc, že je všetko v poriadku.
„ Si mizerná klamárka Elena. Kedysi by si ma možno oklamala, ale teraz už nie.“ Pohladila ma po vlasoch.
„ Daj mi aspoň šancu pomôcť ti. Niečo so Stefanom?“ spýtala sa so záujmom. Mlčala som. Len som sklonila hlavu a začala sa hrať s gombičkou na perine.
„ Vedela som to ! Vždy sú za tým chlapi!“ chápavo sa na mňa pozrela a pohniezdila sa na mieste.
„ Ak o tom nechceš hovoriť nemusíš. Ale dám ti jednu radu. Ak niekomu niečo chceš povedať. Nech je to čokoľvek. Prepáč, či mu chceš povedať ako veľmi ťa ranil, alebo že ti na ňom záleží..nepočká to. Ani do rána! Vyspíš sa, ak sa ti vôbec podarí zaspať a ráno budeš ešte zmätenejšia. Budeš otupovať svoje pocity nech sú akékoľvek. Ak ste sa so Stefanom pohnevali, vyjasnite si to hneď. Je zbytočné aby ste obaja prebdeli celú noc.“ Chytila ma za ruku a pevne matersky mi ju stisla.
„ Ďakujem teda Jenna.“ Pobozkala som ju na líce. „ Nieže by som ti o tom nechcela povedať, ale niektoré veci, nechcem povedať ani sama sebe. Rozum mi hovorí že to tak bude lepšie.
“ Pokrútila som hlavou aby zmizli myšlienky, ktoré sa v mojom podvedomí tisli na povrch. „Chápem, ale nepočúvaj rozum. Čo ti hovorí srdce?“ postavila sa a pomaly prešla k dverám. Pozrela som sa na ňu a zrazu som dostala odpoveď na svoje otázky. Chápavo sa usmiala a povedala: „ Ak sa niekam teraz vyberieš, nechaj mi aspoň odkaz, aby som vedela kde si.
“ Povzbudila ma a potom odišla. Vstala som z postele rýchlo sa prezliekla do veci ktoré boli hodené na stoličke, načmárala odkaz s veľkým Ďakujem, zobrala som kľúče od auta a vybehla von.
V diaľke sa zablyslo, a ja som dúfala, že ma nezastihne búrka. Pokojne to mohlo ísť iným smerom. Prešla som k autu a vyšla na cestu. Pustila som si rádio aby mi cesta ubiehala rýchlejšie. Pred cieľom mojej cesty som spomalila, akoby ma opúšťala odvaha. Pevnejšie som stisla volant a o opäť zrýchlila.
Keď som zastala vypla som vrčiaci motor. Sklopila som zrkadlo a uhladila si v ňom vlasy. Usmiala som sa na svoj obraz aby som nabrala odvahu a vystúpila smerom k peniziónu. Keď som došla k dverám z celej sily som zaklopala. Nikto neotváral.
Zaklopala som druhý krát, ale v tom som začula buchotajúcu hudbu. Pomaly som stlačila kľučku a vstúpila. Išla som za zvukom odkiaľ melódia vychádzala. Nemusela som prejsť veľký kus cesty, keď som narazila na pohľad, ktorý mi vyrazil dych. V tmavej izby stál Damon a v náručí držal vysokú blondínu. Vlnili sa v rytme hudby a posieval jej pery bozkami. Z druhej strany prechádzala po Damonovom tele nižšia brunetka. Na gauči sedeli ďalšie dve dievčatá. Boli iba v spodnej bielizni a na hrdle som videla malé ranky. Nemusela som dva krát hádať ako sa im to stalo... Chcela som skríknuť ale v hrdle mi vyschlo.
Bála som sa že sa nezvládnem ani nadýchnuť. Už mi nepomáhalo ani klipkanie očí aby som zahnala plač. Ja hlúpa som sem išla aby...a on ...musela som sa oprieť o zárubňu aby som sa tam nezosypala. Ledva som stála na nohách. Už som bola pripravená odísť, keď si ma Damon všimol. Telo mu úplne stuhlo. Pustil blondínu, ktorá spadla na zem.
„ Elena?! “ zo zdeseným výrazom pozoroval ako sa na nich civím. Viac som to nevydržala. Zvrtla som sa a rozbehla smerom k dverám. Vybehla som von a utekala ako mi len sily stačili. Prešla som až k autu, nasadla a trasúcimi rukami sa snažila vopchať kľúčiky do zapaľovania. Keď sa mi nedarilo úplne som podľahla bolesti, schovala si tvár do dlaní a z dala plný priechod svojim citom.
Slzy mi stekali po tvári a máčali mi tričko. Zrazu niečo poriadne šklblo autom. Zľakla som sa a tep mi poriadne stúpol.
„ Elena vystúp!“ Damon mykal autom zo strany na stranu. Ani som si neuvedomila, že som v rýchlosti zamkla dvere.
„ Nemysli si, že toto ma zastaví. Musíme sa porozprávať. Už aj vyjdi von!“ udieral do auta so stále väčšou naliehavosťou. O čom sa vlastne máme porozprávať. Behalo mi mysľou. Nechcela som ho počúvať. Každé slovo, ktoré vyslovil ma bodalo ako dýka do srdca. V podstate je to jeho vec. To ja som ho odohnala. Nie do čerta ! Rozhodne to nie je jeho vec ! Na to mal myslieť skôr ako...ako čo? Opäť som sa strhla na ranu do auta.
„ Elena, prosím ťa, poď von!“ prestal mať ten strach naháňajúci pohľad. Zrazu znežnel. Oprel si hlavu o auto a so zastretým hlasom pokračoval.
„ Dobre, tak ma aspoň počúvaj ty.“ Videla som ako zatína päste
„ To čo si videla...nemala si to vôbec vidieť. Po tom čo si mi povedala. Úplne som nad sebou stratil kontrolu. Keby som čo i len tušil že sa tu objaviš...“ otočil sa a celou silou udrel do stromu. Zakolísal sa, no ostal stáť. Mal pravdu..mali by sme sa porozprávať..Otvorila som dvere na aute a postavila sa oproti nemu. Otočil sa a zahľadel sa na mňa...Hypnotizovali ma jeho hlboké, krásne, zranené, modré oči...
Komentáře
Přehled komentářů
pišeš krasne poviedky a toto je jedna z najlepšich časti čo som od teba čitala :) jednoducho krasa už sa tešim ked budem čitat dalšiu:) zbožnujme pár Delena a preto sa mi pačia aj tvoje poviedky
:)
(Angie, 26. 6. 2011 17:45)
Jednoducho nádhera...a súhlasím, že to vždy v tom najlepšom utneš :)
Ináč tá pesnička z nejakej časti, že?...lebo mám stiahnuté skoro všetky a určite ju poznám, ale nie som si moc istá odkiaľ.
Výborne sa sem hodila. :)
Dúfam, že pri poslednej kapitole (čo bude aspoň 15. :P) dáš nejakú veselú :D
wow
(visa2, 26. 6. 2011 17:42)
Celú kapitolu som prečítala na jeden nádych...fakt skvelé...trošku ma štve ten seknutý záver, ale už si na to začínam pomaly zvykať...;-)
P.S. úžasná pesnička
(Emma, 26. 6. 2011 16:09)
Jéj , ďalšia kapitola. ;)
Trochu som aj čakala , že Damon vyvedie "niečo" potom, ako ho v aute odmietla. A ty si to opísala naozaj bravúrne. ;)
Len vieš čo ma stále mrzí? Ty to vždy stopneš v tom najlepšom a ja som potom tak netrpezlivá , kedy znovu pribudne nová kapitola. ;D
Ale aspoň skvelá motivácia na prečítanie ďalšej kapitoly. ;D
Dúfam , že pokračovanie bude čím skôr. ;)
E.
nadhera
(Kikushqa, 28. 6. 2011 21:57)