I found only one way 3
Splašene som o krok ustúpila. Pozrela sa na Damona a ten sa tváril rovnako prekvapene ako ja. Mám pochybnosti či to len nehral, určite mal z tejto situácie potešenie.
Nemohla som uveriť tomu čo sa stalo.
„ Stefan, nie je to tak ako to vyzerá.“ Použila som vetu, ktorá už znela skôr ako fráza z lacného románu, ale teraz to tak skutočne bolo.
„ Myslím, že som videl dosť jasne ako to vyzerá.“ Mykalo mu čeľusťou a bála som sa že čoskoro skočí po Damonovi. Ten len stál tam kde predtým a ani sa nepohol. Možno je lepšie, že je ticho. Mohlo by to pokaziť oveľa viac, akoby som chcela.
„ Len sme tancovali. Hádam si nemyslíš, že by sme sa takto správali, zatiaľ čo ty si bol vo vedľajšej miestnosti..nieže by sme sa tak chceli správať..len jednoducho o tom porozmýšľaj.“ Snažila som sa nájsť vhodné slová.
„ Prepáč Elena, ale momentálne nie som schopný rozmýšľať, mrzí ma, že ma vzala skutočnosť že si zrejme nemyslíš, že nie som pre teba dosť vhodný.“ Vyštekol na mňa. Nedal mi možnosť nejako na to reagovať. Zvrtol sa a svojou veľkou rýchlosťou zmizol.
„Stefan !!“ Vykríkla som a rozbehla sa smerom, kde stál naposledy.
„ Elena, nemá to zmysel a ty to vieš.“ Zastavila ma čiasi ruka. Do hlavy sa mi nahrnula krv a celé telo sa mi triaslo od zlosti.
„ Ty! Všetko je to tvoja vina. Musel si vedieť že sa blíži!“ sotila som do neho, ale ani to s ním nepohlo. „ Nevedel som to. Pokojne mi never, ale fakt som to takto nechcel. Nechal som sa tak uniesť, že...“ zahnala som sa a z celej sily som mu vrazila päsťou do tváre. Po mojom útoku ostala len červená škvrna, ktorá zmizla tak rýchlo, ako sa objavila. Zatváril sa skľúčene. „ Uľavilo sa ti?“ pery skrivil do tenkej čiary.
„ Áno“ potriasla som rukou, ktorá mi začala opúchať a sklonila hlavu.
„ Ukáž mi to.“ Chytil ma za ruku a jemne prešiel prstami po opuchline. Vytrhla som si ruku z jeho dlane a zacítila prudké pichnutie .
„Au.“ Zasyčala som od bolesti. „ Viem, že som si to možno zaslúžil, aj keď to celé nie je len moja vina, ale ty si si nezaslúžila toto.“ Pribiblížil sa opäť zovrel moju ruku.
„ Že nie je? A kto ti kázal správať sa ako blázon?“ tento krát držal moju ruku príliš silno, aby som si ju dokázala vytrhnúť. Dokonca tak silno že bolesť začala ustupovať.
„ Lebo ty si úplne neviniatko. Strašne si sa bránila.“ Ozval sa zastretým hlasom.
„ Akoby to malo nejaký zmysel.“ Nemohla som si odpustiť poznámku, hoci som dobre vedela, že má pravdu. Pichlo ma pri srdci keď som videla ako smutne sa zatváril.
„ Malo by to byť len narazené, počkaj tu.“ V sekunde bol opäť pri mne aj s vrecúškom ľadu. Priložil mi ho na zápästie a zľahka pritisol.
„ Lepšie?“ spýtal sa. „Oveľa, ďakujem.“ Pozrela som sa na neho, ale on mi nevenoval už ani jediný pohľad. „ Nieže ťa napadne urobiť nejaké hlúposť.“ Skonštatoval.
„ Čo tým myslíš? Hlúposť bola už to, že som sa dostatočne nebrábila.“ Narážala som na to, že som sa nechala tak ľahko zmanipulovať jeho šarmom..alebo čo sa to vlastne pri tom tanci dialo? V skutočnosti som nechcela, aby pochopil pravý význam mojich slov, ale mala som potrebu ich vysloviť. Ospravedlniť svoje konanie pre sebou.
„ Ako myslíš.“ Zatváril sa ešte bolestivejšie.
„ Ale maj prosím na pamäti to, že nech je Stefan akýkoľvek dobrý, a akokoľvek sa teraz vie ovládať, vždy to bol a je len upiť. Veľmi zranený upír. Ovládaný pudmi. Nebezpeční! Hoci si to ty teraz ani len nevieš predstaviť.“ Hovoril to s úplnou vážnosťou.
„Je hrozbou pre teba, ale aj pre seba a ostatných.“ Musí ho mať niekto na očiach. Aspoň kým sa neupokojí. Musím ho ísť pohľadať. Ale nemôžem ťa tu nechať samú. Volal som už Bonnie a Caroline. Zatiaľ čo mi pôjdeme hľadať Stefana, Bonnie tu s tebou ostane. Budem sa musieť spoľahnúť, že ťa dokáže ochrániť, aspoň pre tento krát.“ Dokončil svoj monológ a potom ma posadil na gauč.
„ Tu ostaneš, ani sa nepohneš! Budú tu každú chvíľu. Ja už viac nemôžem čakať. Mohol by zájsť príliš ďaleko. Caroline ma potom nájde. Rozumieš? Ak zistím, že si ma nepočúvla..“ výhražne zavrtel hlavou.
„ Dobre, ostanem tu.“ Zamrmlala som otrávene. „ Verím ti, tak nech to neľutujem.“ Ešte raz sa na mňa pozrel, a už ho nebolo.
„ No to určite. Tak ty si budeš pobehovať po lese a hľadať Stefana a ja tu mám len tak nečinne sedieť. To vieš !“ Postavila som sa založila si ruky vbok.
„ Keď príde Bonnie, už nebudem mať príležitosť. Musím to urobiť teraz.“ Rozbehla som sa cez miestnosť a zastala pri dverách.
„ Ako sa mám začať báť Stefana? Niekoho , kto sa ma snažil celý čas chrániť. To nie je možné.“ Otvorila som dvere a vykročila do noci. Ale ako ho nájdem? Mám chodiť len tak bezcieľne po lese? Im sa hľadá keď majú stopovací talent.. No nič, aj toto je lepšie ako len nečinne sedieť. Vošla som do hustého porastu stromov. Obzerala som sa okolo seba či niečo nezazriem, ale hodnú chvíľu sa nič nedialo. Zrazu som začula šuchot. Prudko som sa otočila a za mnou stál Stefan.
„ Stefan!“ zaplavila ma vlna úľavy. Urobila som krok bližšie, ale keď som videla ako sa mu rozširujú nosné dierky radšej som zastala.
„ Poď somnou.“ Zavrčal na mňa. „ Nie, potrebuješ sa upokojiť. Všetko ti vysvetlím. Len mi daj príležitosť.“ Snažila som sa získať čas, a dúfala , že nás možno Damon s Caroline nájdu. Bonnie už určite zistila, že som ušla.
„ Ale áno, pôjdeš somnou.“ Rýchlo ku mne podišiel, schmatol ma za ruku, podvihol ma a poriadnou rýchlosťou uháňal ktoviekam...Všetko naokolo sa mihalo.
Začala som spoznávať okolie. Boli sme späť pri penzióne. Zastal a položil ma na zem. Otvoril dvere a vstúpili sme dnu. Znova ma schmatol a vyniesol hore na poschodie. Spustil ma až pred vchodom do jeho izby..
„ Všetci teraz hľadajú teba, a nie mňa. Máme chvíľu času.“ Rukou ukázal aby som vstúpila.
„ Čo chceš robiť?“ spýtala som sa s obavami a v krku sa mi objavila veľká hrča.
Nebála som sa Stefana. Bála som sa, čo až je schopná urobiť jeho zrazená úpírska časť. „ Daj mi svoj náhrdelník.“ Vystrel ruku a čakal kým mu ho podám.
„ To neurobím.“ Chytila som prívesok do dlane.
„ Ani nemusíš.“ Nadvihol obočie a v sekunde bol z krku preč. Zastal oproti mne a ukázal mi môj náhrdelník so železníkom obmotaný okolo jeho prsta.
Komentáře
Přehled komentářů
:)
(Angie, 23. 6. 2011 19:14)
Fíha....no som zvedavá ako sa to vyvinie :)
Každopádne skvelá časť.
Len taká drobná pripomienka ak by to nevadilo :)...lepšie by sa to čítalo, keby si sem-tam porobila odseky...vieš ako, že priama reč bude zakaždým na novom riadku a tak :)
(Emma, 23. 6. 2011 19:31)
To si robíš srandu ? V najlepšom useknúť poviedku? Oh. ;D
Pomaly sa stávam závislá. ;P
Hmm, zo Stefana sa stáva pekné monštrum , ani nevieš ako sa teším. ;D Aspoň bude a dúfam , že bude väčší priestor pre Delenu. ;)
Takže ma to znova uchvátilo a dúfam , že ďalšia kapitola bude čím skôr. ;)
E.
Odpovědět