The vampire diaries poviedky - fanfiction Damon and Elena

Ležala som na gauči zakuklená v deke ako to najviac šlo. Snažila som sa dohnať zameškaný spánok, čo vlastne mala na svedomí Bonnie. Zbytočne som ju presviedčala aby to isté spravila aj ona. Ani únava jej nezabránila v tom, aby prestala hľadať. Bola som si istá, že keby existoval spôsob na niečo by sme už natrafili. Ako som zaspávala, cítila som sa strašne osamelá. V poslednom čase som začala brať to, že je Damon pri mne ako samozrejmosť a teraz keď tu nie je mám v hrudi akési neopísateľné prázdno. Skôr ako som o tom začala viac rozmýšľať som zaspala. Snívalo sa mi opäť o hodinách, ktoré som videla pri čarovaní, ktoré mala na svedomí Bonnie. Videla som vysokú postavu, ktorá ich ukladá do šperkovnice, alebo to skôr bola truhlica. Volala som na tú neznámu postavu, ale akoby ma vôbec nepočúvala, snažila som sa upútať jej pozornosť čoraz viac a viac, až som z toho bola zúfala. Nakoniec som precitla a zobudila som sa celá mokrá a zadychčaná.
„ Elena? Si v poriadku?“ dobehla za mnou vystrašená Bonnie. Poobzerala som sa po miestnosti a keď som zistila, že to bol len sen akýmsi spôsobom mi odľahlo.
„ Len..Len sa mi niečo snívalo.  Nič to nie je.“ Dostávala som zo seba pomaly. Vykopala som sa z deky a posadila sa.
„ Idem si do kuchyne pre vodu. Nechceš niečo?“ Rukou som ukázala smerom, kde sa nachádzala kuchyňa.
„ Nie ďakujem.“ Odpovedala, no neprestala sa na mňa ustarostene pozerať.
„ Ok.“ Rýchlo som prešla do miestnosti a otvorila okno do korán. Potrebovala som trocha čerstvého vzduchu. Oprela som sa o drez a zhlboka vdychovala sviežu vôňu. Až teraz som si uvedomila, že zatiaľ čo som spala pršalo. Milujem túto vôňu..Rýchlo som otvorila oči pri myšlienke, že možno už nikdy nebude príležitosť aby som ju cítila opäť. Čas sa mi krátil. Natiahla som sa po pohár a naliala si čistej vody. Vrátila som sa do izby stále ho držiac.
„ Ako dlho som vlastne spala?“ Spýtala som sa Bonnie a sadla si späť na gauč.
„ Nie dlho. Ani nie pár hodín.“ Nevenovala mi však veľkú pozornosť. Ukladala knihy do police a vyberala nové.
„ Mohla by si mi prosím ťa skočiť zobrať  do mojej kabelky mobil? Musím sa ozvať Jeremymu.“  Vtom sme začuli vyzváňanie telefónu. Pozreli sme sa na seba a ja som sa musela usmiať.
„ Keby som ťa nepoznala, povedala by som, že sú v tom čary.“ 
„ Je na poschodí v tej veľkej izbe vedľa Stefanovej.“ Naznačila som, že viem presne kde mám hľadať a vybehla schodmi. Kým som tam dobehla už bolo ticho. Tašku som uvidela ležať na posteli a hneď som k nej zamierila. Chystala som sa ísť za Bonnie keď mi niečo udrelo do očí. Pomaly som sa vybrala tým smerom. Zastala som pri truhlici, ktorú som videla vo svojom sne. Váhala som či ju mám otvoriť, nemala som však dôvod to neurobiť. Telo sa mi rozochvelo akýmsi očakávaním. Bola som odhodlaná urobiť to no tiež som cítila nepokoj, ktorý sa ma neodvratne zmocňoval. Pomaly som ju otvorila. V prvom momente mi obraz, ktorý som uvidela vyrazil dych. Boli to presne tie isté hodiny. V hĺbke duše som už dávno vedela čo nájdem, ale nič to nezmenilo na fakte, že mi to stále nedávalo žiadny zmysel.
„ Možno viem odpovedať na tvoje otázky.“ strhla som sa na hlas ozývajúci sa za mojim chrbtom. Prudko som sa otočila.
„ Ahoj.“ Pozdravila ma usmievajúca sa Caroline opierajúca sa o zárubňu dverí . Vôbec som nevedela že bola v dome.
„ Kedy si prišla?“
„ Chvíľu po tom čo si zaspala.“ Pomaly vykročila ku mne  a pohľadom ukázala na hodinky, ktoré som držala v ruke. Ani som si neuvedomovala, kedy som ich vzala. Zvedavo som sa na ňu pozrela.
„ Niečo o nich viem.“ 
„ Ja len..ani neviem čo ma vlastne zaujíma..vieš je to zvláštne, ale s Bonnie“ Pokrčila som čelo a rozhodila som rukami.
„ Viem o tom.  A aj keď neviem čo si videla. Keď som prechádzala okolo všimla som si ako zamyslene tu stojíš.  Keď si to otvorila, spoznala som ten predmet. Neviem či to má s tým súvislosť, ale Damon sa kedysi o tých hodinách zmienil.“ Založila som si ruky a napäto počúvala.
„ Je to rodinné dedičstvo. Vždy ich dostával najstarší syn v rodine. Ale v podstate ich nikdy nedostal žiadny z bratov.“
„ Chápem.“ Oblizla som si pery a odkašľala som si.
„ Ďakujem.“
„ Len som ti chcela povedať čo viem.“ Pokývala som hlavou a hodiny vrátila na miesto.
„ Mali by sme ísť za Bonnie. Lebo sa Jeremy zblázni.“
„ Jasné. Ideme.“ Usmiala sa Caroline a ladne vyšla z izby.
Prešla som k mobilu a potom nasledovala Caroline dole. Podala som telefón Bonnie a vrátila sa na gauč. Natiahla som sa po deku a prikryla sa. Niečo ma začalo tlačiť. Siahla som rukou a vytiahla som malú guľatú vec. Bol to čierny gombík.