I found only one way 2
Každým krokom som stále viac ľutovala svoju zábudlivosť. Určite budem odteraz nosiť v kufri bandasky s benzínom..pre istotu. Našťastie som v aute nosila aspoň lampáš, k čomu ma vlastne donútila Jenna, no teraz som jej za to bola vďačná.
Malé svetlo toho však neosvetľovalo dosť, no stále som sa cítila aspoň o čosi bezpečnejšie, akoby som mala ísť len hustou tmou.
Tiene stromov sa hýbali zo strany na stranu a pôsobili naozaj strašidelne. No mňa po tom všetkom niečo len tak ľahko nevydesí.
„ Mala by som nahovoriť Stefana aby presťahovali penzión bližšie..kvôli prípadom, že by jeho zábudlivá priateľka zabudla dotankovať“ hovorila som si nahlas sama pre seba.
Možno mi to trochu pomáhalo zabúdať na fakt, že sa sama v noci túlam kdesi..ani neviem presne kde. Pár metrov odomňa som zaregistrovala šum..
Trochu som spozornela, ale bol to len zajac. Upokojoval ma fakt, že keby mi niekto chcel ublížiť, mala by som to už pravdepodobne za sebou.
V diaľke som započula opäť nejaký hluk. Nebolo to však nič čo by pripomínalo zvuk vytvorený prírodou. Skôr to bolo ako hlučná hudba. Za pár sekúnd sa spoza zákruty vyrútilo auto. Ani neviem či ma vtedy zaplavil pocit úľavy, alebo skôr zdesenia.
Auto začalo spomaľovať až nakoniec zabrzdilo tesne pri mne. Uvedomovala som si, že najskôr ma len niekto chce zviesť, ale nepovolila som z ostražitosti.. Dvere spolujazdca sa otvorili a zo strany šoféra sa naklonila tmavá postava.
„ Myslím, že slečna potrebuje odvoz.“ Svetlo z auta dopadlo na usmiatu tvár vodiča. „ Vďaka Bohu! Danom, ani nevieš aká som rada, že ťa vidím.“ Neváhala som dlho a prijala som nevyslovené pozvanie aby som nastúpila.
„ Tá baterka ti asi veľmi nepomohla.“ Pozrela som sa na lampáš, ktorý som stále držala zasvietený v ruke.
„ Moc nie, ale lepšie ako nič.“ Stlačila som vypínač a svetlo zhaslo.
„ Myslel som si že ťa nájdem skôr, keď som uvidel tvoje auto odstavené na kraji cesty.“ Mala som chuť zotrieť mu ten víťazný výraz z tváre. Pohli sme sa z miesta a auto začalo zrýchľovať.
„ Až taký kus som neprešla. Je to sotva chvíľa.“ Namietala som, aj keď som nemala moc pojem o tom, koľko som skutočne prešla.
„ Ako myslíš. Ale na to, že sa sama túlaš po nociach na opustenej ceste je to dosť desivé. Teda pre upíra nie. Ale pre niekoho ako ty by malo byť.“
„ Pre niekoho ako ja?“ Zopakovala som. „ Pre niekoho neobdareného nejakými zvláštnymi, alebo nadprirodzenými schopnosťami.“ Snažil sa vysvetliť. No neprestával sa tváriť typicky nad vecou. „ Aha.“ Nemala som chuť naťahovať sa s ním. Siahla som po gombíku na stíšenie hudby a otočila ho smerom do ľava.
„ Myslím, že všetko živé ušlo, keď ťa počulo ísť už z diaľky.“ Tento krát som sa víťazne zatvárila ja.
„ Ha-ha. Mala by si trochu nakaziť humorom aj Stefana.“ Natiahol sa k palubnej doske a hudbu opäť pridal.
„ Asi len nemá zmysel pre tvoj humor.“ Začalo sa mi páčiť podpichovať Damona. „ Kde sa to v tebe berie.“ Pokrútil hlavou Damon a zahľadel sa do diaľky. Pozrela som sa von oknom do tmy a musela som sa usmiať.
„ Máš ešte nejaké prekvapenia o ktorých neviem?“ na pár sekúnd otočil hlavu ku mne. „ Som plná prekvapení.“ Snažila som sa vykúzliť tajomný výraz. Damon sa rozosmial.
„ To verím.“ Odbočil na príjazdovú cestu. Zaparkoval auto a než som stihla zaregistrovať stál pri mojich otvorených dverách.
„ Nielen ja som plná prekvapení.“ Vystúpila som z auta, prešla okolo neho a stále z neho nespúšťala pohľad. Bolo to osviežujúce rozprávať sa s Damonom aj takto.
V sekunde stál pri vchodových dverách a pred tým ako som vstúpila sa nonšalantne uklonil. Len som zavrtela hlavou a cítila som ako mi vykrúca kútiky úst.
„ Elena, kde si toľko?“ do miestnosti vbehol Stefan. Skôr ako som stihla odpovedať pokračoval:
„ Tvoj mobil má Bonnie, že vraj si si ho tam zabudla, ale už ťa nestihli dobehnúť.“ Hľadel na mňa čakajúc na odpoveď.
„Akurát som ťa chcel ísť hľadať.“ Stihol doplniť. „ Zabudla som dotankovať. A keď som to zistila už sa nedalo nič robiť. Navyše, ako si už zistil, zabudla som aj na mobil.“ Mykla som plecami.
„ Akoby si ju nepoznal.“ Spoza môjho ramena sa ozval Damonov hlas. Stefan očividne až teraz zaregistroval jeho prítomnosť.
„ V tom máš prsty ty?“ podozrievavo sa na neho pozrel. „ Pravdaže Stefan, prinútil som tvoju milovanú zabudnúť dotankovať a nechal ju napospasť sa túlať opustenou krajinou. Okrem toho tento môj diabolský plán podnecovala predstava ako tu ty šalieš.“ Presunul sa na druhu stranu izby, pozrel sa na nás a zastal.
„ Vinný.“ Pohol sa ďalej a Stefan ho stihol prebodnúť vražedným pohľadom.
„ Si v poriadku?“ starostlivo sa opýtal a chytil ma za ramená.
„ Úplne.“ Vytiahla som sa na špičky a letmo ho pobozkala. Objal ma a ja som cez jeho rameno uvidela ako si Damon rozopína a vyzlieka košeľu. Snažila som sa na neho nedívať, ale veľmi to nepomáhalo. Prešiel k rádiu a zapol ho. Pridal hlas a začal sa pohybovať v rytme hudby. Otočil sa ku mne a uvidel môj pohľad.
„ No čo? V aute si hovorila, že sa ti to páči.“ A ďalej si tancoval ten svoj tanec..stále bez košele. „ Damon!“ uvidel moje povytiahnuté obočie
“ Dobre teda.“ A hudbu stíšil.
„ Idem zavolať, aby odtiahli tvoje auto.“ Zamiešal sa do rozhovoru Stefan.
„ Ďakujem.“ Otočila som sa k nemu a milo sa usmiala. Odišiel a ja som za chrbtom ucítila čísi dych.
„ Toto sa ti bude zaručene páčiť viac.“ Damona som už nevidela, len som si domyslela že stojí za mnou. Natiahol ruku a pustil a ovládačom pustil skladbu. V momente som sa ocitla otočená a pritisnutá a ňom.
„ Čo to vystrájaš?“ Snažila som sa odtiahnuť od neho, ale márne. Len sa mu mihol v kútikoch výsmešný úsmev.
„ To vážne? Kľud, chcem len jeden tanec.“ Odtisol ma ale stále ma držal za ruku. Pár krát ma otočil a opäť pritisol najbližšie ako sa dalo.
„ Len Jeden tanec.“ Zopakovala som a naschvál zdôraznila slovíčko len.
„ To je už lepšie.“ Začali sme sa pohybovať ako jeden. Do krvi mi začalo prúdiť neuveriteľné teplo. Asi majú niečo s kúrením..pomyslela som si. Na líci som zacítila motýli dotyk. Postupne prechádzal stále nižšie a nižšie pomaly na krk a potom ďalej.
„Damon...“ zadychčane som vyslovila jeho meno.
„ V tomto si fakt dobrý.“ Zatvorila som oči a nechala sa unášať slastným pocitm.
„ A nielen v tomto.“ Vyslovil s perami pritisnutými na mojom krku. Neprestával ma oblievať príjemný pocit. Chcela som aby pokačoval...
„ Čo to má znamenať?!“ Odtiahla som sa od Damonovho tela a ostali sme stáť ako prikovaný. Z vedľajšej izby nás so zdeseným výrazom pozoroval Stefan.
(Emma, 22. 6. 2011 14:02)
Úplne nevadí , že si sa opozdila s príchodom kapitoly - hlavná vec , že je a je úžasná. ( Zase. ;D )
Ha-ha.Bola naozaj vtipná predstva ako začal Damon tancovať. ;D
Len som zvedavá , čo povie na tých dvoch Stef. ;P
To bude prúser, teším sa ako malé dieťa! ;)
Odpovědět