I found only one way 18
Pribehla som k nemu a chytila ho za ruku. Pálili ma horúce slzy. Bez slova sa postavil vyslobodil si svoju dlaň z mojej a s bolestným výrazom povedal:
„ Bonnie čaká v aute. Nájde spôsob ako tomu zabrániť.“ Než som stihla čokoľvek odpovedať vyšiel z miestnosti a ja som tam ostala sama. Chvíľu som sa spamätávala z toho čo sa práve stalo. Nechcela som aby Damon hľadal riešenia, ktoré neexistujú namiesto toho aby strávil čas, ktorý mi zostáva pri mne. Zabolelo ma, keď som si predstavila aká opustená som, keď chcem aby bol so mnou. Poobzerala som sa po izbe, akoby som sa s ňou chcela rozlúčiť. Odteraz sa musím lúčiť so všetkým čo uvidím. Je to naposledy. Bola som prekvapivo pokojná vzhľadom na okolnosti. Plne som si uvedomovala realitu a nebála som sa. Mrzelo ma čo všetko nestihnem. Nikdy som sa s ničím neponáhľala a vždy som si hovorila, že na všetko mám čas, ale teraz keď mi ho už neostáva veľa a je to neodvratné by som toho chcela stihnúť tak moc...
Trochu som zaváhala kým som vyšla z miestnosti, ale napokon som pridala do kroku. Prechádzajúc cez prah domu som zazrela pri aute postávať Bonnie a jej slzy stekajúce po lícach. Rozbehla sa za mnou a silno ma stisla. Myslela som že ma nikdy nepustí.
„ Čo mi to robíš Elena? Sotva som sa stihla tešiť, že si sa zase objavila a vzápätí sa dozviem toto?“ Energicky pokrútila hlavou.
„ Ale neboj sa. Nájdeme riešenie a budeme hľadať do poslednej sekundy. Nedovolíme aby to takto skončilo.“ Utrela si slzy a povzbudivo sa usmiala.
„ Ďakujem Bonnie, ale ja som pripravená nech sa stane čokoľvek.“ Zarazene sa na mňa pozrela.
„ Čo sa to s tebou stalo? Elena ktorú poznám by veci takto nikdy nebrala. Povzbudzovala by ostatných a keď by už prišiel koniec prevrátila by aj svet naruby aby k tomu nedošlo.“ Mala pravdu. Ale nedokázala som si sama pomôcť. Jednoducho som to teraz tak cítila. Možno to bolo preto, lebo som vedela, že je nemožné niečo nájsť a nechcela som naposledy vidieť svojich priateľov so zúfalstvom na tvári.
„ Asi máš pravdu, ale veci sa menia. Ak by si sa aj nemýlila nemáme zase toľko času aby sme niečo našli a načo si vytvárať falošné ilúzie. Ja viem, že sa nevzdáte až do konca, ale chcem aby ste vedeli, že nech to už dopadne akokoľvek som šťastná že mám priateľov ako vy.“ Stisla som Bonnie ruku a pohľadom prešla na Damona opierajúceho sa o auto a hľadiaceho do zeme. Zdvihol hlavu a pozrel sa na mňa.
„ Nemá zmysel o tom viac diskutovať. Každou sekundou ktorú tu strácame, strácame aj nádej na tvoju záchranu. Musíme okamžite vyraziť.“ Autoritatívne prikázal a my s Bonnie sme nemali na výber. Vlastne som bola celkom rada, že sme sa chystali tak rýchlo odísť. Damon si sadol za volant, ja na sedadlo spolujazdca a Bonnie dozadu. Dlho sme mlčali. Sem tam som pootočila hlavu aby som videla na Damona no hneď som sa odvrátila. Nevydržala som dlho pohľad na jeho strhanú tvár. Ticho sa rozhodla prerušiť až Bonnie.
„ Treba niekoho poslať pre Mattovo auto.“
„ Postarám sa o to.“ Stroho odpovedal Damon. Nespokojne som sa pomrvila na sedadle. Očakávala by som, že sa bude snažiť trochu viac rozprávať. Aspoň so mnou by mohol...
„ Ach táto pesníčka je skvelá.“ Bonnie sa naklonila ponad predné sedačky a pootočila gombíkom na pridávanie hlasu. Zrejme to bola len zúfala snaha aby zahnala mlčanie v aute. Cez plece som sa na ňu usmiala a vyslovila vzdušné ďakujem. Ani po zvyšok cesty sa nič nezmenilo. Už som z toho začínala byť nervózna. Keď sme zastali pred penziónom Salvatorovcov až teraz som si uvedomila, že som vlastne ani nevedela kam máme namierené. Znenazdajky ma prepadla myšlienka, že Jenna sa musí zblázniť od strachu kde som tak dlho.
„ Jenna, musím jej zavolať že...“
„ Jeremy to má pod kontrolou..“ Uzemnil ma Damon a vystúpil z auta. Nasledovala som ho. Pomaly som otvárala dvere a zadívala sa na dom. Toto miesto mi bude naozaj chýbať. Bonnie vošla dnu a mne sa naskytla skvelá príležitosť porozprávať sa s Damon. Urobila som pár malých, zdĺhavých krokov na miesto, kde z kufra vyberal nejaké veci.
„ Takto to nemôže ísť ďalej.“ Začala som opatrne. Položil veci na zem a pozrel sa na mmňa.
„ To sa pletieš.“ Protestoval. Tak veľmi by som si priala vidieť teraz hlboko do jeho duše.
„ Vôbec tomu nerozumieš. Potrebujem aby si bol pri mne. Chcem si zapamätať každý tvoj pohyb, každú tvoju črtu, každé tvoje geto, vôňu, úsmev...a chcem si zapamätať ako si stál pri mne až do poslednej sekundy. Ale namiesto toho si ku mne chladný a odmeraný. Nechcem ani pomyslieť na to, že odídem a posledné hodiny sa budeš správať takto.“ Prešľapovala som na mieste a vkladala do svojho hlasu zúfalý tón. Chcela som aby cítil ako veľmi mi na tom záleží. S veľkým rachotom zatvoril kufor na aute.
„ To ty tomu nerozumieš.“ Precedil pomedzi zuby.
„ Keď sa začnem správať tak ako si predstavuješ znamená to, že pristúpim na tvoju rozlúčkovú hru. Že sa vzdám nádeje na tvoju záchranu, že prestanem bojovať rovnako ako ty. Ale to ja neurobím. Nič na svete ma k tomu neprinúti. Ani ty.“ Udrel päsťou do auta a na boku sa urobila veľká preliačina. Stislo mi srdce. Prešla som mu prstom po líci a priala som si preniesť jeho bolesť na seba. Pri predstave, že upíry cítia všetko intenzívnejšie som sa musela oprieť o auto, lebo sa mi podlomili kolená. Možno som tak reagovala aj na Damonovu prítomnosť. Už som sa zmierila s tým, že moje telo ma v jeho blízkosti vôbec neposlúcha, ale stále som nevedela ako to celé vyriešiť. Rozhodla som sa, že skúsim nejaký kompromis.
„ Fajn, urobíme dohodu. Ja to nevzdám, ale ty sa prestaneš správať ako keby som neexistovala.“ Odvrátil zrak ale ja som ho chytila za bradu a prinútila pozrieť sa mi do očí.
„ Toto sa nesmie stať !“ Obaja sme na seba hľadeli cez závoj sĺz.
„ Nestane.“ Pocítila som obrovskú nádej, že možno naozaj nie je koniec. Akoby ma čosi nakoplo. Vedela som, že je šanca. Už sme toho toľko preskákali.
Spadla som mu do náručia vdychovala jeho vôňu. Vedela som, že ak niekedy umriem, tak to bude v jeho náručí.
Komentáře
Přehled komentářů
Už mi aj začali tiecť slzy...strašne dojímavé super je to a dúfam že Elena nezomrie
:-*
(Kikushqa, 19. 7. 2011 19:01)dalšia nádherná kapitola :-* začína to byť čím dalej tým viac dojímavejšie :) a s tým meškaním si fakt nerob starosti ved na dobré veci si radi počkáme :) a táto peviedka je skvelá takže v pohode :) len tak dalej a ako vždy sa teším na dalšiu kapču :) :-*
(Emma, 19. 7. 2011 16:16)
Vôbedz si nerob starosti s meškaním poviedky , i keď sme naozaj na nej závislí , ale nemôžeme ťa do ničoho nútiť. Keď raz nemáš čas , tak to nevadí. Čiže - klídek. ;)
A ku kapitole ...naozaj krása. Milujem tých dvoch. ;) Ja len dúfam , že všetko dopadne dobre ....iný záver by som asi neprežila. ;D
Veľa šťaštia do písania , maj sa.
E.
=D
(Delena, 19. 7. 2011 12:48)Krása v priamom prenose.. Nebola by som proti novému dielu každý deň - som veľmi zvedavá, ale chápem, že to závisí od tvojho času.. Ja si v najhoršom počkám :D
:D
(Mirka, 19. 7. 2011 21:16)