I found only one way 1
Za oknami sa ozývalo bubnovanie dažďových kvapiek. Z hluku v Mystic Grille ma už začínala bolieť hlava. V jednej chvíli som si priala byť doma. Našťastie ma z myšlienok prebudila Bonnie.
„ Elena haló ! Zem volá. Caroline sa ťa už dva krát niečo pýtala.“ Zamávala mi rukou pre očami. „ Ach jasné, prepáčte baby. Zamyslela som sa.“ Nahodila som previnilý výraz. Bolo to predsa len po dlhej dobe, čo sme si na seba konečne našli všetky čas. No dobre, tak presnejšie, čo sme mali konečne kľudnejšie obdobie a nemuseli sa báť o svoje životy. Aspoň nie až tak veľmi...
„ Už sa venujem len vám. Caroline čo si to..“ začala mi odpovedať skôr, ako som dokončila svoju otázku.
„ Mysleli sme s Bonnie, že by nám padla vhod dámska jazda. Len my tri. Kdekoľvek. Hlavne ďaleko od Mystic Falls. Čo ty na to?“ vykúzlila očarujúci úsmev a ja som veľmi dobre vedela, že by nemalo zmysel akokoľvek namietať.
„ Skvelý nápad.“ Predstierajúc nadšenie som sa pozrela na Bonnie. Dámske jazdy boli vždy fajn, a popravde, tento nápad sa mi fakt páčil, ale nech som sa akokoľvek snažila, nevedela som sa prinútiť preukázať viac radosti.
„ Tak, kam to bude?“ neprestávala plánovať s entuziazmom Caroline.
„ Čo tak...Georgia.“ vypadlo zo mňa ani neviem ako.
„ Skvelý nápad!“ zatlieskala Caroline a prebehla pohľadom z Bonnie na mňa a potom späť. „ Georgia? Super, ale ako ťa to napadlo?“ Bonnie prižmúrila oči a spýtavo sa na mňa zahľadela. Musela som uznať, že ani sama neviem. Jednoducho to bolo prvé miesto ktoré ma napadlo. Potom som sa zamyslela či som tam vôbec niekedy bola a pri akej príležitosti...och áno, bola som tam s Damonom!
„ No vlastne ani neviem. Myslím že som nedávno googlila a narazila na to. Tak ma to teraz napadlo. Ale ak nechcete, vážne tam ísť nemusíme.“ Dúfala som, že sa Bonnie uspokojí s takouto odpoveďou. „ Nie, neblázni Elena, isteže tam pôjdeme. Je to bomba!“ vyplašila sa Caroline a tým uzatvorila, že je rozhodnuté kam sa vyberieme.
„ Iste, je to senzačné, veľmi sa na to teším.“ Oslavne vyhlásila Bonnie. Zrejme jej moje vysvetlenie stačilo.
„ Hneď začnem všetko plánovať.“ Vyskočila zo stoličky Caroline a z tašky vytiahla notebook. „ Počkaj, sadni si. Nie hneď teraz. Sú aj dôležitejšie veci. Ako napríklad tvoje najlepšie kamošky..“ Bonnie naznačila aby sa posadila a všetko nechala tak.
„ Máš pravdu.“ Hodila otrávenú grimasu. Len neochotne vrátila všetko späť a pomaly a urobila čo chcela . Zo stola vzala papier a s Bonnie začali rozoberať jedálny lístok.
„Dala by som si nejaký šalát.“ Premýšľala Caroline nahlas. Prestala som vnímať hluk okolo seba a podchvíľou som sa dívala na zatvorené vchodové dvere. Vždy keď niekto vošiel, v rýchlosti som sa otočila, aby som skontrolovala vchádzajúceho.
„ Čakáš na niekoho?“ vyzvedala Bonnie. Zase mi položila otázku, na ktorú som nemala odpoveď.
„ Prečo?“
„ Hypnotizuješ dvere Elena.“ Hoci som sama vedela, že má pravdu, vôbec som si to neuvedomovala. Musela som si priznať, že som asi naozaj na niekoho čakala. Alebo ak aj nie, určite by ma potešilo keby niekto tými dverami prešiel. Desilo ma, že som taká čitateľná. Ale oveľa viac ma vydesil fakt, koho by som tak rada videla...Damona!
Asi mi celé to blábolenie okolo Georgie pripomenula náš spoločný výlet. Inak som si to nedokázala vysvetliť.
„ Len som zvyknutá byť stále v pozore..kvôli tomu čo sa v poslednej dobe okolo nás deje. Ale už sa sústredím len na vás.“ Zaklamala som prvú vec čo mi napadla.
„ To je v poriadku, ale dnes večer skús vypnúť. Myslím, že s čarodejnicou a upírkou sa nemusíš báť.“ Posmelila ma Bonnie a zamávala k pultu že si chceme objednať. Usmiala som sa na znak, že nie je potrebné to viac rozoberať. Keď prišla obsluha narýchlo sme si objednali, aj napriek tomu, že som vôbec nebola hladná. Po chvíli nám doniesli jedlo aj s pitím.
„ S Bonnie sa chytáme trochu osviežiť šatník. Obehali sme už pár obchodov, ale fakt by nás potešila tvoja spoločnosť.“ Otočila sa ku mne Caroline a vložila si do úst hranolček.
„ Ako dlho sme už vlastne všetky neboli nakupovať?“ zapojila sa do rozhovoru Bonnie.
„ Poriadne dlho“ odpovedala som a vyliala si na tanier kečup. Z fľašky ho však vypadlo viac ako som mala v pláne. V duchu som zahrešila. Zobrala som zo stola servítku a začala to utierať.
„ Čo tak zajtra?“ navrhla Caroline a zamávala Mattovi, ktorý práve vošiel do Mystic Grillu. Z rozhovoru nás vyrušilo zvonenie môjho mobilu. Servítku som hodila do koša a z tašky vytiahla telefón.
„ To je Stefan, nebude vám vadiť ak to zodvihnem?“ Bonnie zavrtela hlavou a ja som odišla pár metrov od stola. „ Čo to s ňou je?“ počula som pri odchode Carolinenin hlas.
„ Ahoj.“ Zodvihla som vyzváňajúci mobil a usmiala sa, aj napriek tomu, že to Stefan nemohol vidieť.
„ Neruším? Vadilo by ti keby som prišiel? Chcel som ťa prekvapiť, ale nevedel som či môžem. Spomínala si že máš nejaké plány. Tak som..“
„ No vlastne, som v Grille s Bonnie a Caroline. Ale budeme končiť. Možno by som sa mohla vytratiť skôr a prísť za tebou.“ Potešilo ma, že budem mať dôvod neísť domov, ale za Stefanom..teda hlavne že budem mať dôvod ísť do Penziónu.
„ To by bolo fajn, ale nerád by som vám kazil zábavu.“ S nádejou v hlase sa opýtal Stefan.
„ Neboj sa, aj tak sme chceli pomaly odísť. Do pol hodinky som tam.“ Rozlúčila som sa zložila. Vlečúc som sa vracala ku stolu a rozmýšľala čo poviem.
„ Komplikácie. Musím odísť. Stefan ma potrebuje.“ Rozhodla som sa nepovedať, že odchádzam vlastne bez poriadne dôvodu.
„ Stalo sa niečo?“ vyplašila sa Caroline.
„ Nie. Aspoň myslím. Len chceme urobiť všetko preto, aby sa nič nepokazilo.“ Začala som si baliť veci do tašky.
„ Len bež.“ Povzbudivo sa usmiala Bonnie.
„ Avšak, len pod podmienkou, že zajtra platí to nakupovanie.“ Žmurkla a zatvárila sa pobavene. „ To je jasné.“ Uistila som sa že som nič nezabudla a začala sa lúčiť.
„ Tak zajtra.“ Vykročila som von a zamierila k autu, ktoré som zaparkovala neďaleko. Prestalo síce pršať, ale vonku už bola poriadna tma.
Odomkla som a nasadla. Vopchala som kľúčik do zapaľovania a naštartovala. Odbočila som na hlavnú cestu zamierila k Salvatorovcom.
V polovičke cesty začalo auto spomaľovať. Po pár metroch úplne zastalo.
„ Ach nie. Došiel benzín.“ Zanadávala som nahlas.
„ No nič.“ Prehrabávala som sa v kabelke a snažila sa nájsť mobil. Ale nikde nebol.
„ Je toto možné? Asi som ho zabudla v Grille.“ Povzdychla som si a vystúpila z auta.
„ Budem to musieť dôjsť peši.“ Zabuchla som dvere a vykročila po ceste.
Komentáře
Přehled komentářů
Pěkné :))
(Emma, 20. 6. 2011 14:44)
Sophia , ty si naozaj rýchla. ;)
Nečakala som , že tú kapitolkovú poviedku začneš písať hneď , ale som nehorázne rada! ;D
I keď sa v prvej kapitole ešte neobjavil Damon , to nevadí , určite sa to rozjede! Čiže veľa šťastia pri písaní. ;) Zatiaľ to vyzerá skvele.
A aby som nezabudla ... to s tou hudbou je naozaj skvelý nápad, hodí sa to. ;)
Maj sa , E.
Povídka
(Agaxi, 4. 6. 2012 20:01)