A čo ak predsa..
Možno to nebude až také zlé pozerala som sa na svoj obraz v zrkadle a tajne dúfala že dnešný večer ubehne mimoriadne rýchlo. Hoci som si už zvykla na povinnosť zúčastňovať sa všetkých nudných ceremónií v Mystic Falls, dnes som na to naozaj nemala chuť. Čím dlhšie som sa dívala na hodinky, aby som zistila koľko mám ešte času, tým viac som si prijala aby nejako zázračne preskočili o pár cifier a bolo už po všetkom. Nie vždy mi to príde také strašné , ale teraz mi táto povinnosť prišla skôr ako nutné zlo.
Sadla som si na posteľ a v duchu prehodnocovala či som na niečo nezabudla. Predsa. Prešla som k stolíku a zo šperkovnice vybrala strieborný náramok , ktorý tam popravde ležal už naozaj dlho. Keď som sa ho snažila zapnúť vôbec sa mi nedarilo. Pri treťom pokuse mi spadol na zem. No začína sa to naozaj skvele..
Moje myšlienky prerušilo zvonenie pri dverách. Náramok som zdvihla zo zeme a zbehla dolu po schodoch.
„ Ahoj“ usmiala som sa na Stefana stojaceho za dverami. V hĺbke duše som dúfala že si to rozmyslí a sám sa bude chcieť tomuto cirkusu vyhnúť.
„ Pripravená?“ Opätoval mi úsmev a zmaril všetky moje nádeje jediným gestom. „ Ako sa to vezme“ Chytila som ho za ruku a vtiahla dnu. Objal ma a potom pobozkal.
„ Už som sa ťa nevedel dočkať“ chcel ma chytiť za ruku a ísť do mojej izby, ale v tom som si spomenula na náramok, ktorý som tuho zvierala.
„ Vlastne, mohol by si ešte..“ pohľadom som ukázala na vec v mojej dlani. Stefan sa len jemne pousmial a jedným pohybom som mala náramok na mieste kde mal byť.
„ Teraz už môžeme ísť“ nestačila som ani poriadne zaregistrovať Stefanove slová a už sa vracal s mojou kabelkou a svetrom v ruke.
„ Netreba sa ponáhľať“ podpichovačne som sa zamračila a vykročila smerom k môjmu autu, ktoré bolo zaparkovane pred vchodom. Stefan nečakal, predbehol ma a džentlmensky mi otvoril dvere.
Jazda bola pomerne rýchla, ale ja som aj tak dúfala že bude trvať trochu dlhšie. Keď sme zastali pred domom Lockwoodovcov musela som sa zhlboka nadýchnuť. No tak, zažila si už desiatky takýchto večerov, prečo sa zbytočne stresuješ. Tento nie je ničím iný. Nabrala som odvahu, Stefan mi otvoril dvere a spoločne sme ruka v ruke vykročili k domu. Všade bolo plno hostí a atmosféru navodzoval zvuk klavíra. Poobzerala som sa po miestnosti a stisla Stefanovu ruku pevnejšie.
„ Elena, Stefan! Rada vás vidím, vitajte “ priskočila k nám pani Lockwoodová. Obdivujem jej zanietenie pre každú z takýchto parád..
„ Dobrý deň, pani Lockwoodová“ snažila som sa priateľsky usmiať a rýchlo ukončiť tento rozhovor. „ Aj mi vás radi vidíme“ dokončil Stefan.
„ Bavte sa, ešte sa určite stretneme“ skončila, a išla sa venovať ďalším prichádzajúcim hosťom.
„ Niečo na pitie?“ ponúkol sa Stefan.
„ Ďakujem“ nechala som na Stefana nech niečo donesie. Nechcela som síce ostávať sama, ale náramne som potrebovala niečo na osvieženie.
„ Hneď som späť“ pobozkal ma na líce, a odišiel.
Rozhodla som sa rozhliadnuť po miestnosti a nájsť niekoho známeho. Zo všetkého najradšej by som videla Bonnie, ale keďže neprišiel ešte ani Jeremy, nepredpokladala by som, že by sa tu objavila bez neho. Najlepšie bude ísť na vzduch. Vyšla som z domu a zamierila smerom do záhrady. Niektorí ľudia začínali pomaly tancovať, iní len stáli a popíjali šampanské. Takto to vyzeralo zvyčajne . Stefan ma už možno bude hľadať. Nieže by bol pre neho problém ma nájsť, ale aj tak to nie je vonku o nič zaujímavejšie ako dnu.
Pridala som do kroku a vstúpila zase do miestnosti z ktorej som pred chvíľou vyšla. Poobzerala som sa aby som našla Stefana a v tom som to uvidela. Asi zle vidím, alebo mám halucinácie. Caroline držal za ruku Danom a tá sa k nemu s chichotom skláňala. Ten na ňu vykúzlil svoj zvodný úsmev a niečo jej pošepkal do ucha. Vôbec sa mi to nepáči, ani trochu!
„ Nech sa páči“ odkiaľsi zozadu na mňa zvolal známi Stefanov hlas a podával mi pohár s nápojom sfarbeným jemne do ružova.
„Ďakujem“ zobrala som si pohár a trochu si odpila. Nápoj chutil po jahodách a ešte nejakom ovocí, ktoré som nevedela identifikovať. „ Stalo sa niečo?“ Stefan prižmúril oči a zadíval sa na mňa. „ Vyzeráš, akási nesvoja.“ Chvíľu som váhala, či mu mám povedať, čo ma vyviedlo z miery, alebo radšej počkať kým si tých dvoch všimne aj sám.
„ Ale vlastne ani nič, len ma trochu prekvapili Damon a Caroline. Neviem je to také zvláštne.“ Snažila som sa tváriť viac prekvapene ako sklamane.
„ Jasné, to by nebol môj brat, keby niečím neprekvapil“ poobzeral sa po miestnosti a pohľadom zablúdil k nim dvom.
„ Nevidel si Bonnie? Alebo Jeremyho?“ snažila som sa zmeniť tému, a zároveň zistiť či moja najlepšia priateľka už nedorazila.
„ Myslím že ešte ani jeden z nich neprišiel. Keď sme odchádzali Jeremy bol stále doma a kým išiel vyzdvihnúť Bonnie, myslím že to ešte chvíľu potrvá. Buď pokojná, určite sa tu čoskoro objavia.“ Položil pohár na stôl a vzal z ruky aj ten môj.
„Zatiaľ ti bude musieť postačiť moja spoločnosť“ zobral ma za ruku, šarmantne sa usmial a ťahal ma smerom k tanečnému parketu, ktorý bol v záhrade.
„ Myslela som že ty nie si moc na tanec“ potešilo ma, že sa snaží urýchliť čas do konca. „ Pre teba všetko“ Otočil ma a pritiahol si ma k sebe. Pomaly sme sa začali hýbať v rytme pomalej skladby.
„ Si prekrásna“ šepol mi do ucha. Otvorila som ústa, že niečo poviem, ale rozhodla som sa, že si budem radšej vychutnávať tanec. Položila som hlavu na Stefanove plece a zatvorila oči. Keď som ich znova otvorila, na kraji parketu som zbadala postávať Damona a Caroline. To sa mi snáď sníva.. Zrejme ich pohľady zaregistroval aj Stefan. Po skončení pesničky ma Stefan odviedol z parketu a zamieril rovno k miestu kde postávala Bonnie s Jeremym.
„ Ahojte“ pozdravil Stefan a Jeremy s Bonnie pozdrav opätovali. „ Už som sa zľakla že ani neprídete“ vyčítavo som sa pozrela na Bonnie. Mykla plecami a chytila Jeremyho za ruku. „ Nikam sme sa neponáhľali.“ Vysvetlila s úsmevom.
„ Je mi ľúto, že vám musíme zase ujsť, ale Bonnie by mi neodpoustila , keby som si s ňou dnes nezatancoval, a vážne to chcem mať už z krku. “ Jeremy sa s úsmevom pozrel na Bonnie a tá na jeho skrytú žiadosť o tanec prikývla.
„ Tak zatiaľ“ stihla ešte zakričať Bonnie pri odchode a už s Jeremym mierili na parket. Môj brat a najlepšia priateľka..skvelý pár!
„ Oou, tu si Stefan“ prerušil moje myšlienky čísi hlas. Z diaľky k nám mierila pani Lockwoodová aj s nejakými chlapmi.
„ Dúfam, že ťa nebudeme veľmi vyrušovať, ale potrebovali by sme chlapskú pomoc. Dúfam, že Elena tu to chvíľku bez teba vydrží.“ Pozrela sa na mňa a dodala : „Neboj sa zlatko, za chvíľu ti ho vrátime.“ Nečakala na odpoveď a už ho viedla smerom preč. Stefan sa ešte stihol ku mne otočiť a perami mi naznačiť že je za chvíľu späť.
Zhlboka som si povzdychla a rozmýšľala čo teraz. Asi by bolo najrozumnejšie ísť niekam kde nie je toľko ľudí. Ale to je tu takmer nemožné. Vybrala som sa teda na vzdialenejší koniec záhrady, kde nebolo takmer nič. Z diaľky som uvidela opustenú lavičku. Sadla som si na ňu a pozorovala ľudí na parkete. Sama pre seba som sa usmiala a musela som pripustiť, že neviem čoho som sa tak bála, toto sa mi vôbec nezdalo zlé. Ubehlo niekoľko minút a ja som bola čoraz spokojnejšia. Z nenazdajky sa do opustenejšej časti záhrady začali presúvať dve postavy. Z diaľky bolo ťažké rozoznať o koho ide, a aj keby som ich videla, neznamenalo by to, že ich poznám. Prestala som im venovať pozornosť a opäť sa zahľadela do diaľky. Po chvíli mi k nim opäť padol zrak. Bolo to ako by mi niekto vytrhol srdce z hrude. Dych sa mi zrýchlil a srdce začalo prudko biť. Nielen že som tie dve postavy poznala, dokonca ma úplne vykoľajilo o koho ide a čo robia. Damon a Caroline boli na sebe natisnutý. Damon ju bozkával na krk a prechádzal jej prstami po bokoch. Caroline si to slastne užívala. Mala som chuť vykríknuť, bežať a rozdeliť ich od seba. Urobiť čokoľvek len aby prestali. Nedokázala som sa na to dívať. Bol to pre mňa absolútny šok. Nielen to čo som videla, ale oveľa viac ma prekvapili moje vlastné reakcie. Čo to má znamenať? Pýtala som sa sama seba, no nedostávala som žiadnu odpoveď. Otočila som sa aby som to nevidela, no niečo ma donútilo pozrieť sa znova. Damon mal dopoly rozopnutú košeľu a rozopínal zips na Carolineniných šatách. Zdalo sa, že ich vášeň už nič nezastaví. Keď neprestávali už som sa na to viac nedokázala pozerať. Rozbehla som sa preč a v očiach ma začali páliť slzy. Netrvalo dlho a všetky si prerazili cestu von. Pochytil ma srdcervúci plač, ktorý som nedokázala a nechcela zastaviť. Opätky sa mi zabárali hlboko do zeme, lebo neboli stavané na takýto terén a ani na môj splašený útek. Keď som sa dostala konečne k svojmu auto bez rozmýšľania som nastúpila a naštartovala.
Túžila som len potom byť konečne doma v bezpečí svojej izby. Akosi tajne som dúfala, že tam budem uzamknutá aj pred týmito mätúcimi pocitmi. Odbočila som na cestu a pozrela som sa do spätného zrkadla, akoby som čakala že tam uvidím niečo, čo mi konečne vytiahne hrot zapichnutý hlboko v mojom srdci. Úplne som zabudla na to, že ma Stefan bude hľadať, na ničom mi nezáležalo. Ponáhľala som sa k nášmu domu. Keď som konečne prišla dnu zabuchla som za sebou dvere a s horkým plačom skĺzla na zem. Už som to viac nevydržala a dala voľný priechod svojim emóciám. Čo mi vlastne tak veľmi vadí? Čo mi tak strašne láme srdce? Čo ma viac desí? Pravda, ktorú si nechcem a nedokážem priznať? Alebo fakt, že som na Carolineninom mieste nebola ja? Čo sú to len za myšlienky? Toto nie je možné. Snáď ma len nebolí fakt, že som tam videla Damona s nejakou ženou. Prečo by mi to aj malo vadiť. Veď milujem Stefana. Som si istá tým že ho milujem. Ale bolesť neodchádzala, ba práveže bola stále intenzívnejšia.
No dobre, tak možno mám Damona radšej ako som si nahovárala? A čo, to stále nie je dôvod na to, aby som reagovala takto. Musím sa spamätať. Tak ešte raz a pomaly Damon a Caroline no a čo?! Opäť som pocítila tú tupú bolesť v mojom srdi, ktorá nemohla signalizovať nič iné ako fakt že som práve prišla na skutočný dôvod mojej bolesti. Áno je to predsa len ono! Nedokážem sa na nich dívať, nechcem sa na nich dívať ! Nechcem sa dívať na nikoho iného s Damonom. On je predsa..no čo? Čo je..snáď si nemyslíš že je tvoj. To je ale hlúposť. Videla som predsa ako sa správa ku Caroline. Ale ako je možné že som si to uvedomila až teraz? Prečo moje city museli vyplávať na povrch až po tom čo ma úplne premohla žiarlivosť. Prečo som musela zistiť že ho milujem práve takto?! Počkať..mil...? bála som sa to slovo vysloviť vo svojej mysli opäť. Zamilovaná a do Damona? Ja predsa milujem Stefana !!! Len a len jeho..vlastne..len? čo ak sa dá milovať aj viac ľudí naraz. Nie to sa nedá..alebo áno? Dá..a očividne sa to stalo aj mne. Keď som konečne prišla na dôvod, ktorý otriasol celou mojou bytosťou sťažka som sa postavila a vyšla hore do mojej izby. Keďže Jenna a Jeremy boli u Lockwoodovcov, bola som doma sama. V tejto situácií mi to absolútne vyhovovalo, lebo to posledné čo teraz potrebujem, je niekomu niečo vysvetľovať.
S námahou som sa prezliekla do pyžama a išla si umyť uslzenú tvár. Stefan ! napadlo ma z čista jasna. Nechala som ho tam samého ! Určite ma príde hľadať domov keď zistí že tam nie som. Nemohla som riskovať, že by ma našiel v takomto stave. A navyše som teraz potrebovala byť sama.
Rýchlo som vytiahla z kabelky mobil a začala písať SMSKu.
Stefan prepáč, nevydržala som to tam a k tomu všetkému ma strašne zmohla únava. Mrzí ma že som odišla.
Nemohla som ťa nikde nájsť. Zajtra ti zavolám. Už zaspávam.
Milujem ťa E.
Rozmýšľala som nad poslednými slovami. Napísala som to automaticky. Nestalo sa to už len frázou? Prestala som nad tým rozmýšľať a stlačila som odoslať. Vliezla som do postele, zhasla svetlo a za pár sekúnd som začala upadať do spánku .Predtým mi však vyhŕkli slzy. Plač vie byť naozaj veľmi únavný.
Ani si poriadne nespomínam kedy som sa začala omámene preberať zo spánku. Spomínam si len, že som zacítila jemné šteklenie na ústach. Pomaly som otvárala oči. Zľakla som sa, lebo som vo svojej izbe zaregistrovala nejakú postavu. Chytro som si pretrela oči a zaostrila na čiusi postavu zrak.
Pane Bože! Srdce sa mi opäť roztrepotalo. Ale tento krát som si nebola istá či od strachu, alebo to malo iné dôvody.
Nad mojou posteľou sa týčila vysoká postava s tmavými vlasmi. Zapochybovala som, či som sa už zobudila.
„ Čo tu chceš?“ dostala som zo seba zmätene.
„ Len sa chcem uistiť, či si v poriadku. Mal som o teba strach“. Postava sa ku mne začala približovať.
„ Prečo by som nemala byť?“ nevedela som si dať do súvisu jeho slová.
„ Mal som pocit, že ťa niečo rozrušilo, keď si tak ušla.“ Uvidela som otázniky v jeho očiach a všetko som pochopila. Opäť sa mi v mysli vyplavili spomienky na minulý večer.
„ Ako to..vieš Damon?!“ začala ma chytať panika, že možno tuší viac, ako by som si priala. Zapochybovala som, či toho neviem o upíroch predsa len málo a či nedokážu náhodou čítať aj myšlienky. Hlúpy nápad..
„ Iste vieš, že som bol neďaleko a môj upíry sluch...tvoje srdce bilo tak silno, že som počul jeho splašený tlkot“ s neistotou v očiach si sadol na okraj postele. Ja som sa s záchvate strachu posadila a odtiahla.
„ Nemyslím si, že si mal práve vtedy čas na vnímanie tlkotu srdca niekoho iného ako svojej priateľky! Očividne si bol zaneprázdnený niečím iným.“ povedala som podráždeným tónom hlasu a neisto sa pomrvila.
„ To má byť výčitka?“ Damon sa srdečne zasmial a v jeho očiach sa objavili iskričky.
„ Isteže nie !“ vykríkla som, „ len som vás nechcela rušiť a nechať vás o samote, tak som radšej odišla“ to jediné ma v tej chvíli napadlo ak možná výhovorka.
„ A ten plač? Iste ťa tak nedojal tvoj vždy ochotný pomôcť priateľ, ktorý sa ti chvíľu nevenoval“ potmehúdsky sa zaškeril.
„ Čo ťa vôbec do toho! Ako si dovoľuješ vojsť do mojej izby uprostred noci a vypočúvať ma! Odíď ! Hneď !“ Už som strácala nad sebou kontrolu. Zrazu sa mi vrátila bolesť z večera, a nechcela som Damona vidieť.
„ Si si istá že to chceš? Alebo je za tým niečo iné“ o kúsok sa posunul bližšie.
„ Keď ťa vyhadzujem, asi netúžim po tvojej spoločnosti nemyslíš?“ mala som chuť ujsť, ale nevedela som kde by sa to dalo pred až nebezpečne rýchlim upírom.
„ Toto som nemal na mysli. Elena, buď úprimná, čo sa tam večer stalo? Čo ťa tak rozrušilo tak veľmi, že ťa to prinútilo ujsť a nechať tam Stefana“ stisol pery do jemnej linky a úprimne sa mi zadíval do oči. „ N..n..nič“ zaklamala som a odvrátila od neho zrak. V momente bol pri mne a chytil ma za bradu. Zúrivo vyštekol.
„Myslíš si, že tomu uverím?“ pustil mi bradu a obišiel posteľ. Nervózne sa začal prechádzať. Zastal a opäť sa na mňa pozrel.
„ Skoro som zošalel aby si vedela ! Nemohol som za tebou bežať, ani ísť za tebou domov, nevedel som či si v poriadku a ani kde si vlastne išla. Tŕpol som celé hodiny, a keď som to už nemohol vydržať prišiel som sem. Tu ťa nájdem tvoju krásnu spiacu tvár celú od sĺz a po tom, čo som ťa počul plakať v tej záhrade by som bol schopný zabiť každého kto ti to urobil“ vybafol a nepríčetným pohľadom sa mi stále díval do očí.
„ Tak to by si musel zabiť seba“ vybafla som, a stále som si neuvedomovala obsah jeho slov. Dochádzalo mi to až postupne. Nastalo úplne ticho. „ Čože?“ zmätene si hrabol vo vlasoch. V tom som si uvedomila aj ja, význam jeho slov.
„ Nie, počkaj, nechápem, prečo si sa o mňa bál, a práve keď si bol taký..zaneprázdnený“ snažila som sa usporiadať si všetko v hlave, ale nech by som prišla na čokoľvek, nemohla som vedieť čo z toho si mám vybrať.
„ Myslím, že to veľmi dobre vieš, ale mne nedávajú zmysel tvoje slová“ v sekunde sedel opäť pri mne.
„ Čo myslíš, že som mohla asi tak uvidieť, čo by spôsobilo takúto moju reakciu, keď v tej záhrade nebol nikto okrem nás troch“ už som nemala viac síl zapierať to. Zrazu som chcela, aby to vedel, aby som mu mohla vykričať svoj hnev a zúfalstvo.
„ Takže...to boli kvôli mne a Caroline?“Neisto sa opýtal. Zdvihol obočie a pokrútil hlavou. Zrazu sa usmial od ucha k uchu. Ani som sa nenazdala a v stotine sekundy sa prisal na moje pery. Bráň sa! Napadlo ma, ale akoby som mohla keď som to sama nechcela. Stále som však bola poriadne naštvaná, tak som ho aspoň začala biť do hrude. Samozrejme to bol zbytočný odbor. Chytil moje päste a preplietol nám prsty. Ani neviem ako , začala som mu vášnivo bozk opätovať. Jednou rukou som mu vplietla svoje prsty do vlasov a on si ma pritisol ešte bližšie. Modlila som sa, aby to nebol len sen. Prerušil náš bozk a trochu sa odtiahol. Pohladil ma po tvári a úsmevom povedal: „ Ak si to ešte nepochopila, Milujem ťa!“ nedal mi čas túto informáciu ani len zaregistrovať, nie to ešte na ňu zareagovať.
Opäť ma začal bozkávať. Tento krát som náš bozk prerušila ja, lebo som sa tomu bála čo i len uveriť.
„ Nehovor, to dokazuješ svoju lásku tak, že spávaš s inými?“ znova ma pochytili mierne známky zlosti, aj keď som čoskoro zistila, že je čoraz ťažšie sa na Damona hnevať.
„ Ty hlupáčik“ poriadne sa zasmial.
„Myslíš že prečo som prišiel s Caroline k Lockwoodovcom, na miesto, kde som vedel že budeš?“ nadvihol obočie a čakal či pochopím.
„ Chcel si aby som žiarlila?“ neveriacky som sa opýtala.
„ Spočiatku nie, najprv som ťa len chcel dostať z hlavy, a jediný spôsob na ktorý som prišiel bola iná žena, ale čoskoro som pochopil, že napriek tomu, aby mi to liečilo rany, ešte viac som túžil byť s tebou a všetky ženy mi začali byť ukradnuté. Tak som začal trucovať a chcel som, aby si ma videla s niekým iným. Keď som ťa však videl tancovať so Stefanom, opäť vo mne začala kypieť žiarlivosť a potreboval som to nejako skrotiť, aby som neurobil nejakú hlúposť. Jediná možnosť bolo skúsiť na to využiť Caroline. Ale nemal som ani poňatie že tam neďaleko sedíš ty. Zistil som to, až keď som počul tvoj plač. Najprv som sa rozbehol za tebou, ale potom som si uvedomil, že čo tým vlastne zmôžem. Túlal som sa po lese a vybíjal si zlosť. Bolo šťastie že mi neskrížili cestu žiadny ľudia, lebo by to mohlo dopadnúť veľmi zle...ale nevydržal som to...musel som ťa vidieť, musel som vedieť že si v poriadku.“ Celý čas ma držal za ruku a a tváril sa previnilo.
Pohladkala som ho po líci a bez čakania pobozkala. Stúlila som sa do jeho náručia a tiež sa rozhodla povedať čo cítim.
„ Nechápala som čo sa to somnou deje. Musela som ujsť, nedokázala som sa na vás viac pozerať. Trhalo mi to srdce na kúsky, až doma som pochopila čo sa to vlastne deje. A to, že som sa do teba zaľúbila, ale nevedela som čo s tým, vyplakala som všetky slzy a potom som zaspala. A potom som sa zobudila na...“ „ môj bozk“ dokončil Damon za mňa. „Bozk? Ty si ma pobozkal?“ s úsmevom som sa mu zadíval do očí. Mykol plecom.
„ Jednoducho som to nevydržal. Nemyslel som si že sa zobudíš, ale asi si nespala tak tvrdo ako som počítal.“ Nežne odpovedal.
„ Kto by aj spal po takom útoku na jeho srdce“ vytiahla som sa a dala mu jemný bozk na ústa. „ Už nikdy kvôli mne nevyroníš ani slzu, sľubujem.“ Stisol ma pevne. „ Ľúbim ťa“ konečne som vyslovila, čo som cítila. „ Aj ja ťa Ľúbim, a vždy budem „ pobozkal ma na vlasy a v spoločnom objatí sme zaspali...
Komentáře
Přehled komentářů
Na blogu mám poviedku http://docolor.blog.cz/1110/my-crazy-secret-love ak chceš možeš si prečítať.:) A úžasná poviedka klobúk dolu..:O
:)
(Angie, 23. 6. 2011 14:44)
Veľmi pekná poviedka...ako aj všetky ostatné :)
V poslednej dobe som tiež začala trochu písať...ak by si chcela tak pozri http://angiefantasy.blog.cz/
(Emma, 16. 6. 2011 20:37)
Waú , jedným slovom...úžasné!
Naozaj , milujem poviedky s tématikou " Damon a Elena ". ;)
Dúfam , že napíšeš ďalšiu jednorazovku.
Určite by som si ju prečítala! ;]
:)
(docolor, 22. 10. 2011 9:03)